Archeológovia a gemológovia spolupracovali na analýze jedinečného archeologického nálezu z Pustého hradu vo Zvolene. Tento jedinečný artefakt si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum, podrobne je zdokumentovaný aj v článku v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise.
Po dvoch rokoch výskumu bol v prestížnom medzinárodnom vedeckom časopise Journal of Archaeological Science: Reports publikovaný článok autorov Noémi Beljak Pažinová (Katedra archeológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre), Ján Beljak (Archeologický ústav SAV, pracovisko Zvolen), Peter Bačík (Katedra mineralógie, petrológie a ložiskovej geológie, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave), Stanislava Milovská (Ústav vied o Zemi SAV, pracovisko Banská Bystrica), Bronislava Lalinská – Voleková (Slovenské národné múzeum – Prírodovedné múzeum v Bratislave) a Ján Štubňa (Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja, Fakulta prírodných vied a informatiky Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre). Článok sa zameriava na archeometrickú analýzu stredovekého zlatého prsteňa s korundom (zafírom) z Pustého Horného hradu vo Zvolene. Zistený bol pôvod tohto vzácneho drahého kameňa, jeho použitie, brúsenie a leštenie.
Pustý hrad vo Zvolene, významný uhorský vrcholne stredoveký kráľovský hrad, bol postavený koncom 12. storočia a slúžil ako administratívne centrum Zvolenskej župy. 18-karátový zlatý prsteň, pochádzajúci z obdobia okolo roku 1300, obsahuje drahý kameň - červenofialový zafír s odhadovanou hmotnosťou približne dva karáty. Oválny korund vybrúsený do kabošonu (jedna strana je vypuklá, druhá plochá) s rozmermi 9,74 x 8,88 x 2,40 mm bol identifikovaný pomocou štandardných gemologických postupov, nedeštruktívnych analytických metód - Ramanovej spektroskopie, absorpčnej spektroskopie a mikroskopického výskumu. Analýzy potvrdili, že zafír v prsteni je prírodný a bez tepelnej úpravy, čo ešte zvyšuje jeho hodnotu, lebo väčšina zafírov sa upravuje, nielen dnes ale aj v minulosti, aby sa dosiahol atraktívny vzhľad. EDXRF analýza na stopové prvky (Ti, V, Cr, Fe, Ga) pomohla identifikovať možný pôvod zafíru. Výsledky naznačujú, že najpravdepodobnejším miestom pôvodu je ostrov Cejlón, dnešná Srí Lanka.
Zlatý prsteň s červenofialovým zafírom z Pustého hradu vo Zvolene. Zdroj: Article "Archaeometric Study of a Unique Mediaeval Golden Ring with a Reddish-Purple Sapphire (Corundum) Gemstone from the Zvolen Castle, Slovakia." https://doi.org/10.1016/j.jasrep.2025.105203
Nález prsteňa zdôrazňuje význam spolupráce medzi rôznymi odbormi pri skúmaní ako pôvodu drahého kameňa, tak aj obchodných trás v stredoveku. Prsteň nebol len ozdobou; predstavoval bohatstvo, spoločenský status a duchovnú ochranu, pričom rytiny zvierat (lev?) na ramenách prsteňa symbolizovali silu a cnosť. Tento jedinečný zlatý prsteň so zafírom, objavený na Slovensku, je dôležitým archeologickým nálezom, ktorý po mnohých komplikáciách skončil u odborníkov, čo je šťastím pre slovenskú históriu a vedu.
Podobné nálezy z iných vrcholne stredovekých uhorských kráľovských hradov nie sú známe. Zlatý prsteň so štvorzubovou lunetou a červenofialovým zafírom je preto jedinečný. Hoci sa už pravdepodobne nikdy nedozvieme, komu tento šperk patril a ako sa dostal na hrad, jeho vzácnosť je nepopierateľná. Tento jedinečný artefakt si vyžadoval mimoriadnu pozornosť a dôkladný výskum.
Odkaz na pôvodný článok: https://authors.elsevier.com/a/1lCsr,rVDBnNf%7E
Spracovali: prof. PhDr. Noémi Beljak Pažinová, PhD., FF - Katedra archeológie; doc. PaedDr. Ján Štubňa, PhD., FPVaI - Gemologické laboratórium, Katedra geografie, geoinformatiky a regionálneho rozvoja.
