Dvojdňová medzinárodná vedecká online konferencia pre doktorandov a mladých výskumníkov, ktorú pripravil tím z Katedry translatológie Filozofickej fakulty UKF, privítala takmer 30 aktívnych účastníkov z celého sveta.
V dňoch 10. a 11. februára 2026 sa uskutočnil už štrnásty ročník medzinárodnej vedeckej konferencie pre doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov s názvom Tradícia a inovácia v translatologickom výskume XIV, ktorý tento rok niesol podnázov Mapovanie hlasov, textov a kontextov. Konferencia každoročne reflektuje aktuálne smerovanie výskumu v translatológii a tematickým zameraním reaguje na dynamický vývoj disciplíny i na meniace sa spoločenské a technologické podmienky, v ktorých preklad a tlmočenie fungujú. Tohtoročná edícia zdôraznila najmä rôznorodosť perspektív – od skúmania jednotlivých aktérov prekladového procesu, cez analýzu textov a diskurzov až po širšie kultúrne, politické, spoločenské a technologické rámce, ktoré ovplyvňujú podobu súčasnej translatologickej praxe i teórie. Organizátorom podujatia bola tradične Katedra translatológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Slávnostné otvorenie konferencie svojou účasťou a príhovormi podporili významní predstavitelia akademického prostredia. Účastníkov privítal dekan Filozofickej fakulty prof. PhDr. Martin Hetényi, PhD., ktorý vo svojom vystúpení zdôraznil význam medzinárodnej vedeckej spolupráce a podporu mladých výskumníkov ako dôležitého predpokladu ďalšieho rozvoja humanitných vied. Následne sa prihovorila vedúca Katedry translatológie doc. Mgr. Soňa Hodáková, PhD., ktorá vyzdvihla kontinuitu a stabilné postavenie konferencie v akademickom prostredí a popriala účastníkom inšpiratívny priebeh podujatia.
Za odbornú stránku konferencie vystúpila jej vedecká garantka doc. Mgr. Emília Perez, PhD., ktorá poukázala na význam kritického dialógu a interdisciplinárneho myslenia vo výskume prekladu a tlmočenia. V mene organizačného tímu, tvoreného internými doktorandkami Katedry translatológie FF UKF Mgr. Líviou Kodajovou, Mgr. Kristínou Sadloňovou, Mgr. Radoslavou Juhásovou, Mgr. Romanou Chantal Čulákovou a Mgr. Romanou Jurigovou, sa prihovorila Mgr. Lívia Kodajová, ktorá predstavila program konferencie, víziu aktuálneho ročníka i hlavných rečníkov.
Na základe pozitívnych skúseností z predchádzajúcich rokov sa konferencia konala v online formáte, čo umožnilo zapojenie širšieho medzinárodného publika. Počas dvoch dní na nej vystúpilo takmer tridsať doktorandov a mladých výskumníkov z rôznych krajín sveta, ktorí prezentovali svoje aktuálne vedecké projekty a výsledky výskumu. Ich príspevky ponúkli pestrú škálu metodologických prístupov i tematických zameraní a zároveň vytvorili priestor na odbornú diskusiu, výmenu skúseností a nadväzovanie nových vedeckých kontaktov.
Program konferencie bol tematicky rozdelený do piatich sekcií: Nové výzvy v audiovizuálnom preklade, Sociokultúrne aspekty v translatológii, Umelá inteligencia v translatológii, Didaktika a metodológia prekladu a Tlmočenie, politiky a verejný sektor. Každá sekcia priniesla sériu podnetných prezentácií a následných diskusií, ktoré prehĺbili reflexiu aktuálnych trendov a problémov v odbore.

Významní hlavní rečníci konferencie
Významným obohatením programu boli vystúpenia dvoch hlavných rečníkov, ktorí vo svojich plenárnych prednáškach predstavili aktuálne výskumné témy rezonujúce na medzinárodnej úrovni. Prof. Anna Jankowska z Antverpskej univerzity a Jagelonskej univerzity vo svojom príspevku Prístupnosť ako otvorená otázka poukázala na potrebu vnímať prístupnosť ako komplexný interdisciplinárny fenomén presahujúci hranice translatológie a zasahujúci do oblastí spoločenskej inklúzie, technológií či kultúrnej politiky.
Druhý hlavný rečník prof. Joss Moorkens z Mestskej univerzity v Dubline predstavil výsledky výskumu medzinárodného írsko-thajského tímu zameraného na gramotnosť používania strojového prekladu u migračných pracovníkov, čím poukázal na praktické dopady jazykových technológií a na výzvy, ktoré prinášajú v kontexte menej rozšírených jazykov a sociálne zraniteľných skupín.
Prepojenie výskumu, praxe a medzinárodnej spolupráce
Konferencia zároveň poskytla priestor na rozvoj praktických zručností študentov magisterského štúdia prekladateľstva a tlmočníctva, ktorí sa zapojili do zabezpečenia konferenčného tlmočenia na diaľku. Pracovali buď z domáceho prostredia, alebo z tlmočníckych kabín katedrového laboratória, čím získali cennú skúsenosť s reálnym tlmočníckym nasadením. Táto forma spolupráce predstavovala významný prvok prepojenia teoretickej výučby s praxou a umožnila študentom rozvíjať profesionálne kompetencie v autentických podmienkach.
Podujatie sa uskutočnilo v rámci riešenia projektu VEGA 2/0092/23 – Preklad a prekladanie v dejinách a súčasnosti slovenského kultúrneho priestoru. Premeny podôb, statusu a funkcií: texty, osobnosti, inštitúcie, ktorý bol zároveň grantovou podporou konferencie. Štrnásty ročník tak opätovne potvrdil význam konferencie Tradícia a inovácia v translatologickom výskume ako etablovanej vedeckej platformy, ktorá podporuje medzinárodnú výmenu poznatkov, odborný dialóg a systematickú podporu nastupujúcej generácie výskumníkov v oblasti translatológie. Vďaka tematickej rôznorodosti, interdisciplinárnemu presahu a aktívnej účasti mladých vedcov podujatie prispelo k ďalšiemu rozvoju odboru a k posilňovaniu jeho medzinárodného akademického zázemia.
Mgr. Lívia Kodajová, Mgr. Kristína Sadloňová, Mgr. Radoslava Juhásová, Mgr. Romana Chantal Čuláková, Mgr. Romana Jurigová, foto: organizačný tím konferencie FF – Katedra translatológie