Na podujatí vystúpili členovia Katedry filozofie a politológie FF, ktorí prezentovali výsledky svojej výskumnej činnosti v rámci projektu. Študenti katedry prispeli do diskusie relevantnými otázkami.
V priestoroch Filozofickej fakulty UKF sa 16. apríla 2024 uskutočnilo vedecké kolokvium, ktoré bolo jedným z čiastkových výstupov projektu Ako myslieť svet? Limity myslenia sveta vo filozofii dejín 1/0279/23, riešeného na Katedre filozofie a politológie FF UKF. Projekt sa zameriava na koncepcie environmentálnej filozofie, na teórie realistických ontológií a na nové podoby realizmu, ktoré sa vymedzujú kontrastom filozofií nielen naivného realizmu premodernej racionalistickej metafyziky, ale aj moderného vedeckého realizmu ako vlastného riešenia ontologickej problematiky vôbec.
V rámci kolokvia vystúpili členovia katedry, ktorí prezentovali výsledky svojej výskumnej činnosti v rámci uvedeného projektu. Doc. Tomáš Pružinec orientuje svoj výskum na ľudské úsilie, ktoré je jednou z filozofických tém, cez ktoré môžeme filozoficky jasnejšie, de chardinovským osobitým spôsobom uchopiť dejiny, porozumieť im, no zároveň porozumieť aj budúcnosti a vytvárať ju.
Docent Martin Vašek sa v príspevku zamýšľa nad otázkou českej filozofky Jolany Polákovej - "o čo ešte ide, či má ísť - nám?" Pokúša sa zrekonštruovať nielen odpoveď českej filozofky, ale aj popredného francúzskeho filozofa Jeana Luc Mariona. Oboch mysliteľov spája myšlienka krízy, či mnohých súčasných kríz a zároveň otázka, akú úlohu v tejto dejinnej situácii zohrávajú tí, ktorí prijali kresťanstvo - čo je ich úlohou a poslaním.
Dr. Lenka Kocinová svoj príspevok orientuje na možnosť rozšírenia hraníc sveta faktov do plurality svetov možností cez teóriu jazykových hier a kripkovskú sémantiku, pričom narážaním na hranicu jazyka obhajuje tézu o nemožnosti vystúpenia z hraníc vypovedateľného a nevyhnutnosti myslieť hranicu ako vymedzenie vypovedateľného.
Doc. Andrea Javorská sa v príspevku venuje problému udržateľnosti myslenia sveta ako celku, ktorý je typický pre západnú filozofickú tradíciu a otázke skúsenosti iného, cudzieho, neidentického v kontexte vymedzovania hraníc humanity v súčasnom svete.
Doc. Klement Mitterpach venuje pozornosť otázke, ako sa významovo vyhodnocuje dopad toho, čo je voči svetu autonómne? Stratu významu ontologickej autonómie konštatuje ako parameter nášho súčasného chápania sveta. Dokážeme pritom rozlišovať systémy nielen ako jednotlivé, ale i „jediné“ (práve to, o čo ide), teda ako základ ontologicky založeného hodnotového rozlišovania vôbec. Aj keď ontologické rozlíšenia a roly, ktoré tvoria základ zdôvodnenia a rozhodovania o našom konaní, zdanlivo nevstupujú do hry, vždy ich nejako obsadzujeme. Doc. Mitterpach vychádza z presvedčenia, že práve takéto latentné ontologické zdôvodnenie konania býva najkonzervatívnejšou a najmenej spochybňovanou prekážkou možnosti ovplyvniť či zmeniť naše kolektívne postoje a presvedčenia. Okrem aktívnych vystupujúcich sa kolokvia zúčastnili aj študenti Katedry filozofie a politológie FF, ktorí prispeli do diskusie relevantnými otázkami.
Mgr. Lenka Kocinová, PhD., FF - Katedra filozofie a politológie, foto: študenti
