Prestížny titul Učiteľská osobnosť Slovenska 2025 získal náš absolvent magisterského aj doktorandského štúdia. So svojou alma mater je v kontakte dodnes.
Držiteľom Národnej ceny v ocenení Učiteľská osobnosť Slovenska 2025 sa stal Mgr. Martin Štubňa, PhD., úspešný absolvent učiteľstva matematiky a fyziky UKF v Nitre a momentálne učiteľ fyziky na bilingválnom gymnáziu Evanjelickej spojenej školy v Martine. Ocenenie, ktoré je licencovanou slovenskou verziou Global Teacher Prize, spájajúcej komunitu inšpiratívnych pedagógov z celého sveta, si prevzal na galavečere 11. júna 2026 v Bratislave.
Popredné umiestnenie Martina Štubňu je o to cennejšie, že ho získal v tvrdej konkurencii viac ako tisíc nominácií a následných 191 prihlášok pedagógov z celého Slovenska. Odborná porota na jeho práci vyzdvihla najmä hľadanie nových ciest, ako žiakom ukázať, že aj obávaný predmet môže byť zrozumiteľný, zmysluplne prepojený s ich každodenným životom a plný priestoru na vlastnú realizáciu. Vo svojej pedagogickej praxi úspešne dokazuje, že fyzika sa nemusí len memorovať, ale dá sa objavovať s nadšením.
V rozhovore s naším úspešným absolventom sme porozprávali o jeho štúdiu na Fakulte prírodných vied a informatiky UKF, o motivácii byť učiteľom a venovať sa hlavne fyzike aj o jeho pedagogických zásadách a stratégiách.
Kto vás prihlásil na ocenenie Učiteľská osobnosť Slovenska? Kto vám najviac držal palce?
Bol to práve riaditeľ našej školy a zároveň spolužiak z Komenského inštitútu, Jozef Sopoliga. Palce mi držali všetci, rodina, žiaci a dokonca aj rodinní príslušníci žiakov, ktorí mi vyjadrovali neskutočnú podporu.
Aké boli vaše prvé pocity, keď ste sa dozvedeli o vašom úspechu? Ako vnímate toto ocenenie?
Prvý pocit bol neviera, a úžas. Neviera aj kvôli tomu, že v top 10 je veľa kvalitných a veľmi ľudských učiteľov. Každý jeden mohol stáť na pódiu. Ako nám aj porota zdôrazňovala, top 10 je „creme de la creme“ nášho školstva. Okrem neviery som, samozrejme, cítil aj radosť. A v poslednej dobe sa pridáva aj pocit zodpovednosti, keďže s ocenením prichádza aj väčší priestor v médiách.
Čím si myslíte, že ste u odbornej poroty zabodovali? Čo ich na vás ako učiteľovi najviac oslovilo?
Myslím si, že to bolo práve moje hodnotenie, ktoré umožňuje žiakom prepojiť fyziku s ich osobnými záujmami. Takže také prepojenie odbornosti a individuálneho prístupu. Tiež ich mohli zaujať aj moje minimentoringové rozhovory, ktoré som zaviedol v rámci triednictva. V nich sa snažím aspoň trikrát do roka stretnúť s každým žiakom, porozprávať sa s nimi o tom, čím žijú, aké majú ciele a ako im môžem byť nápomocný pri ich napĺňaní.
Vyštudovali ste učiteľstvo matematiky a fyziky na Fakulte prírodných vied a informatiky UKF. Prečo ste si vybrali práve našu univerzitu?
Pochádzam z Nitry, z Chrenovej. Prvé 4 roky som chodil na ZŠ Fatranská, následne na osemročné gymnázium na Golianovej ulici. V tom čase sa dali študovať dva odbory – jazykovo zameraný a orientovaný na programovanie a matematiku. Ja som si vybral ten druhý. Na bakalárske štúdium na FPVaI UKF som nastúpil v roku 2006. Magisterské štúdium som ukončil v roku 2011 a následne som pokračoval na doktorandskom štúdiu, ktoré som ukončil v roku 2015. Ako som už spomenul, som rodák z Nitry, takže mi škola bola blízka, denne som chodil okolo nej, bolo teda prirodzené zostať v Nitre aj študovať.
Zaspomínajte si trochu na vaše vysokoškolské roky... Ktoré z predmetov boli vaše najobľúbenejšie? Ktorí pedagógovia vám najviac utkveli v pamäti? Čo vám vysokoškolské štúdium dalo do života a profesionálnej praxe?
Mňa zaujímali asi všetky predmety, mal som veľmi dobrých pedagógov. Veľmi ma bavila matematická analýza, ktorú sme mali s pánom profesorom Fulierom a cvičil ju Marek Varga. Z fyziky to bola mechanika s pánom profesorom Zelenickým a jadrová fyzika s docentom Telekim. Najviac zo všetkého ma však bavili didaktiky, či už s docentkou Valovičovou, alebo docentkou Čeretkovou. Tiež som vďačný za príležitosti zapájať sa počas štúdia do aktivít so žiakmi – mohli sme viesť fyzikálny krúžok, vypomáhali sme v táboroch a fyzikálnych show. Vďaka týmto skúsenostiam sme boli lepšie pripravení na prax.
Prečo ste si vybrali práve štúdium učiteľstva matematiky a fyziky/ teórie vyučovania fyziky? Nemali ste aj nejaký „plán B“?
Od 14 rokov som pomáhal na táboroch ako animátor a vďaka týmto aktivitám som sa nadchol pre prácu s mladými. Preto som už pomerne skoro vedel, že chcem byť učiteľ. Matematiku a fyziku som si zvolil trochu aj z lenivosti. Vyberal som si totiž predmety, ktoré boli pre mňa najjednoduchšie. Na vysokej škole som sa však nadchol pre fyziku práve preto, že sme mali príležitosť pomáhať pri spomínaných krúžkoch, táboroch a fyzikálnych show. Keď som sa hlásil na univerzitu, na učiteľstvo matematiky a fyziky brali bez prijímacích pohovorov, stačilo, že mám maturitu a že som predtým študoval na gymnáziu, takže som nepotreboval žiaden plán B. Dával som si len jednu prihlášku. Štúdium teórie vyučovania fyziky bol už prirodzený krok. Keďže som chcel pomáhať na projektoch ako letné tábory, krúžky či fyzikálna show aj naďalej, prihlásil som sa na doktorandské štúdium. Zároveň som sa počas diplomovej práce dostal k počítačom podporovaným experimentom, z čoho sa stala moja obľúbená téma a venoval som sa jej aj na doktorandskom štúdiu.
Čomu všetkému, čo vás obohatilo osobnostne i odborne, ste sa ešte počas vysokej školy venovali? Ste so svojou alma mater v kontakte aj dnes?
Cez spoluprácu s docentkou Valovičovou sme sa dostali k projektu Heuréka, založenému doktorkou Irenou Dvořákovou. Je to praktický program pre učiteľov fyziky, kde sme si prešli metodiku a didaktiku fyziky v roli žiaka a následne sme ju reflektovali ako budúci učitelia. Jednu časť programu, takzvanú škôlku, viedli Vica Karászová a Andrea Rohaľová zo Školy pre mimoriadne nadané deti a gymnázium. Myslím si, že práve ich prístup a práca mi pomohli v tom, aby som dostal dobré základy v tom, ako učiť fyziku dobre.
S univerzitou som doteraz v kontakte, veľmi rád sa vraciam na Katedru fyziky, či už na rôzne semináre pre učiteľov, alebo na fyzikálne show, ktoré robí docentka Valovičová s docentom Ondruškom a ktoré majú veľký pozitívny ohlas u žiakov a študentov.
Kde všade ste po skočení PhD. štúdia na UKF pôsobili?
Už počas doktorandského štúdia som jeden rok učil, bolo to práve na škole pre mimoriadne nadané deti a gymnázium na Teplickej ulici v Bratislave. Práve Vica, ktorá nás viedla na Heuréke, bola aj moja uvádzajúca učiteľka. Táto skúsenosť mi veľa dala po praktickej stránke. Vica ma napríklad viedla v tom, ako dobre navrhnúť test, konzultovala so mnou všetko, čo som potreboval a bola mi dobrou radkyňou.
Po ukončení doktorandského štúdia som nastúpil na bilingválne gymnázium Andreja Kmeťa v Banskej Štiavnici. Tam som pôsobil tri roky, bol som tu aj prvýkrát triednym učiteľom. Po troch rokoch sme sa presťahovali do Martina a odvtedy učím na Evanjelickej spojenej škole.
Aký by mal byť podľa vás správny pedagóg? Čo by mu nemalo chýbať?
Tých požiadaviek vie byť veľa, ale ak by som mal povedať len jednu, tak by mal byť ochotný učiť sa. Vo všetkých oblastiach, ktoré k učiteľstvu náležia. Učiť sa rozumieť svojmu predmetu, učiť sa rozumieť procesu, akým sa žiaci, respektíve ľudia učia. Dôležité je tiež učiť sa od žiakov, čiže si často pýtať spätnú väzbu a reflektovať svoju robotu. Postupne sa učiteľ musí prepracovať k tomu, že vie čo robí a prečo to robí. Tiež mu nesmie chýbať ľudskosť a schopnosť priznať nevedomosť či chybu. A na druhej strane, musí vedieť rozoznať, aké zručnosti a talenty jeho žiaci majú a ako ich cielene podporiť.
Aké sú vaše najdôležitejšie pedagogické zásady, ktorými sa v učiteľskej praxi riadite?
Základom môjho vzťahu so žiakmi je rešpekt a dôvera. Snažím sa vytvoriť prostredie, kde sa žiaci neboja pýtať, robiť chyby a premýšľať nahlas. Žiakov si vážim a pokladám ich za rovnocenných partnerov, odlišujeme sa iba skúsenosťou. Ja mám skúsenosti s niečím, moji žiaci s niečím iným. Vzájomným počúvaním sa si vieme veľa dať. Verím, že moji žiaci pociťujú úprimný a osobný záujem z mojej strany, že sa môžu na mňa vždy obrátiť a že mi môžudôverovať.
V súčasnosti je stále náročnejšie zaujať deti na vyučovaní tak, aby nielen počúvali, ale sa aj rady učili. Vám sa to očividne darí. Máte na to nejaký svoj recept? Aké postupy uplatňujete, čo využívate v každodennej učiteľskej práci?
Z pohľadu výučby si myslím, že je nevyhnutné, aby hodiny boli nastavené tak, že sa ich žiaci aktívne zúčastňujú. Ich myslenie je na hodinách viditeľné, cieľom nie je správna odpoveď, ale proces myslenia. Zároveň má byť učenie zamerané na žiaka, prispôsobené jeho potrebám, schopnostiam. Tiež je pre mňa dôležité, aby sa žiaci stretávali na hodinách s IT technológiami, ale tie vnímam ako nástroj, nie cieľ. Snažím sa žiakov naučiť nielen ich používať, ale aj vedieť, kedy ich odložiť.
Žiaci na začiatku mojej hodiny jasne vedia, čo od nich očakávam ku koncu hodiny a ja im za to na konci hodiny dám buď aktivitovú 1, alebo N, ak sa im to nepodarilo. Tiež sa snažím striedať metódy vyučovania, aby hodiny neboli rovnaké, ale aby sa od seba líšili.
Ale musím sa úprimne priznať, že nie vždy sa mi darí nadchnúť žiakov priamo na hodine. Práve preto mám zavedené portfólio, kde sa snažím motivovať žiakov k tomu, aby hľadali fyziku v tom, čo ich baví. Ak sú športovci, tak v ich športe, ak sú umelci, tak nech sa na fyziku pozrú cez umenie.
Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií, ucitelskaosobnost.sk, foto: FB ucitelskaosobnost.sk, archív Mgr. Martina Štubňu, PhD.
