Dvojvýstava bola pozvaním k premýšľaniu o pamäti, jednotlivcoch a o tom, ako sa veľké dejiny zapisovali do obyčajných ľudských tvárí a ich osudov.
V Nitre sa nedávno realizoval výnimočný umelecký projekt, ktorý svojím rozsahom aj obsahom presahuje rámec bežnej výstavnej výtvarnej produkcie. Dvojvýstava s názvom Iné trasy košického maliara a výtvarníka Dušana Scholtza bola v apríli 2026 sprístupnená súčasne na dvoch miestach – pod názvom Different Trains v Galérii na schodoch v priestoroch Filozofickej fakulty UKF a ako Feldov vlak v Galérii Foyer Starého divadla Karola Spišáka. Kurátorsky ju pripravili prof. PhDr. Július Fujak, PhD., z Oddelenia kulturológie Ústavu manažmentu kultúry a turizmu, kulturológie a etnológie Filozofickej fakulty UKF (koncepcia v obidvoch priestoroch), a PhDr. Marta Hučková Kocianová (Galéria Foyer).
Dušan Scholtz patrí k výrazným osobnostiam súčasnej slovenskej figurálnej maľby. Jeho tvorba nadväzuje na tradíciu majstrov košickej moderny, no zároveň si zachováva silnú autorskú autenticitu. V jeho dielach sa prelína cit pre každodennosť s hlbokou existenciálnou reflexiou, čím vytvára osobitý vizuálny jazyk balansujúci medzi poetikou a tragikou. „Inšpiruje ma sám život. Svojimi kolážami a maľbou, či už pastelmi alebo olejovými farbami, sa mu snažím byť čo najbližšie,“ charakterizuje autor svoju tvorbu.
Jeho postavy, situované do bežných, až banálnych prostredí, nesú znaky pitoresknosti a jemnej grotesky. Ich výrazy však často odhaľujú jedinečný pocit prežívania, skrytý smútok a stopy dejín, ktoré nemožno prehliadnuť. Práve tento kontrast medzi všednosťou a tragédiou bol jedným z hlavných motívov dvojvýstavy.
Ako nám Dušan Scholtz povedal, k spolupráci s našou univerzitou a k realizácii nápadu na výstavy simultánne v oboch priestoroch došlo vďaka profesorovi Fujakovi, s ktorým sa výtvarník pozná už niekoľko rokov. „Spoznali sme sa na podujatiach vydavateľstva Hevhetia, a keďže som sa dozvedel, že Julo v minulosti pôsobil aj ako kurátor, oslovil som ho. To bol jeho skvelý ťah prepojiť súčasne Galériu na schodoch na pôde Filozofickej fakulty UKF s Galériou v Starom divadle Karola Spišáka,“ uviedol Dušan Scholtz s tým, že v rámci západného Slovenska majú obe výtvarné série premiéru. Predtým boli vystavené v Boskoviciach na Morave, neskôr pri príležitosti 120. výročia narodenia Ľudovíta Felda v Košickej synagóge a pred nedávnom v múzeu v Humennom v rámci podujatia L'chaim. Svojou ďalšou tvorbou sa autor predstavil aj v Pyramíde Slovenského rozhlasu a v Židovskom múzeu v Bratislave a v Trnavskej synagóge.
Dvojvýstava ako dialóg tém
Výstava Iné trasy bola rozdelená na dve tematicky odlišné, no vzájomne prepojené línie. Galéria na schodoch na FF UKF ponúkla sériu Different Trains, tematicky venovanú obetiam holokaustu. Názov série odkazuje na ikonické hudobné dielo amerického skladateľa Steva Reicha z 80. rokov minulého storočia, ktoré využíva autentické zvukové záznamy a techniku fázovania na vytvorenie vrstvového, emocionálne silného naratívu o transportoch smrti počas holokaustu 2. svetovej vojny. Scholtz túto myšlienku prenáša do výtvarného jazyka prostredníctvom koláží s opakujúcim sa motívom dobytčích vagónov s ľuďmi. Ich základ tvoria účtovné pečiatky, symbolicky reprezentujúce poriadok byrokratického aparátu s jeho chladnou racionalitou a administratívnou presnosťou v protiklade k ľudskému utrpeniu.
„Tematika holokaustu a konkrétne deportácií vznikla náhodne. Inšpirovala ma vyradená účtovná pečiatka, z ktorej som vytvoril vagón. Neskôr som sa dozvedel o Reichovom minimalistickom hudobnom diele a prvé „libreto" bolo na svete,“ hovorí Dušan Scholtz.
Druhý autorov cyklus Feldov vlak predstavila Galéria Foyer, viaže sa k historickej postave významného košického výtvarníka a grafika. „Druhý „scénický" príbeh som zasadil do Košíc, z ktorých pochádzam, a keďže ako výtvarník mám vrúcny vzťah ku košickej moderne, vzdal som hold košickému výtvarníkovi Ľudovítovi Feldovi, ktorý zažil hrôzy holokaustu v koncentračnom tábore Auschwit. Prežil vďaka kresliarskemu talentu – stal sa nútene smutným kronikárom experimentov doktora Mengeleho,“ vysvetlil autor, ktorý prostredníctvom diel tohto cyklu neponúka rekonštrukciu udalostí, ale ich emocionálnu a morálnu reflexiu – cez obrazy, ktoré nesú tichú výpoveď o človeku vystavenom nepredstaviteľnému zlu.
Medziodborový presah
Steve Reich, ktorého dielom sa nechal Dušan Scholtz inšpirovať, vo svojej skladbe reflektoval vlastné detské cestovanie vlakom po Spojených štátoch počas 40. rokov minulého storočia a kládol si znepokojujúcu otázku: keby v tom čase žil ako Žid v Európe, akým vlakom by cestoval? Základným materiálom skladby sú melódie odvodené z autentických hlasov ľudí, ktorí tú dobu prežili – rušňovodičov, svedkov aj samotných preživších. Prostredníctvom ich výpovedí skladba opisuje transporty smrti, no bez patetickosti. Je to hlboká vnútorná úvaha o pamäti, vine a zmierení. V závere prichádza upokojenie – vojna sa končí, no jej ozvena zostáva navždy prítomná.
Scholtzova vizuálna interpretácia tejto skladby funguje nie ako ilustrácia, ale aj ako paralelný umelecký komentár. Prenáša hudobnú štruktúru do obrazovej roviny, pričom zachováva jej rytmickosť, repetitívnosť aj emocionálnu intenzitu. Tento medziodborový dialóg preukázal schopnosť umenia prekročiť vlastné médiá a vytvárať komplexné významové siete. Navyše, Scholtzova inšpirácia a pocit „čohosi nevypovedaného“ sa preniesli do reflexie každodenného života a názorného príbehu Ľudovíta Felda. Iné trasy tak neboli iba výstavou obrazov – boli pozvaním k premýšľaniu o pamäti, o jednotlivcoch a o tom, ako sa veľké dejiny zapisovali do obyčajných ľudských tvárí a ich osudov.
Bc. Diana Tulebayeva, FF – študentka 1. ročníka Mgr. štúdia kulturológie, Ing. Jana Černáková, R – Oddelenie médií, foto: prof. PhDr. Július Fujak, PhD., FF – Oddelenie kulturológie ÚMKTKE, Bc. Nikita Grachev, FF – študijný program riadenia kultúry a turizmu
