Knižná publikácia nie je len portrétom autora, ale aj dokumentom súčasného hudobného myslenia, pričom slovenská hudobná a kulturologicko-estetická reflexia v nej vytvára priestor pre otvorený dialóg s medzinárodným presahom a obohacuje diskusiu o hudbe a kultúre.
Obsiahla knižná publikácia Iné hudobné diskurzy: Tvorba – Rozhovory – Eseje/Úvahy (Hevhetia v spolupráci s FF UKF Nitra, 2024), ktorú pripravil hudobný publicista, hudobný pedagóg a estetik PhDr. Ľubomír Pavelka, PhD., predstavuje významný príspevok k poznaniu osobnosti a diela prof. PhDr. Júliusa Fujaka, PhD., (*1966). Tento skladateľ, estetik, semiotik, muzikológ a univerzitný pedagóg dlhodobo pôsobí v slovenskom hudobnom a kultúrnom prostredí ako tvorca i teoretik, pričom jeho umelecká a vedecká činnosť presahuje rámec hudobnej disciplíny a smeruje k širšiemu filozofickému a kulturologickému chápaniu umenia.
Už samotná štruktúra knihy odhaľuje jej intenciu: editor Ľ. Pavelka neponúka tradičný životopis, ale kompozične členitý celok, v ktorom sa prelínajú analytický portrét Júliusa Fujaka, súbor rôznych vybratých rozhovorov s ním a jeho vlastné eseje a úvahy. Osobitým prínosom knihy je jej multimediálna rovina. Obrazová dokumentácia, bibliografická a diskografická príloha by už samy osebe poskytli plastický obraz o autorovi. Cenným prvkom je digitálny, de facto autonómny hudobný 4-album Iné hudobné diskurzory, prístupný prostredníctvom QR kódu. Hudobné ukážky fungujú nielen ako ilustrácia, ale ako rovnocenná súčasť celého projektu. Čitateľ sa tak ocitá v priestore, kde text, obraz a hudba tvoria nerozlučnú jednotu, a môže vnímať J. Fujaka nielen ako teoretika či skladateľa, ale ako komplexnú umeleckú osobnosť.
Pavelkova úvodná štúdia je napísaná s presnosťou i citlivosťou. Július Fujak je predstavený v kaleidoskopickosti svojho širokého záberu nie ako izolovaný experimentátor, ale ako autor, ktorého tvorba sa zakoreňuje okrem iného v skúsenosti periférnosti. Táto periférnosť, ktorú by bežný čitateľ mohol chápať ako hendikep, sa tu ukazuje ako pozitívna hodnota – ako jedinečný druh optiky, ktorý umožňuje vnímať hudbu mimo tlaku etablovaného centra.
Rozhovory, ktoré tvoria druhú časť knihy, predstavujú podnetný materiál pre pochopenie Fujakovho postoja k umeniu. Sú vedené v rozličných časových obdobiach a vďaka tomu ponúkajú obraz nielen o stabilných črtách jeho myslenia, ale aj o jeho vývoji. J. Fujak zdieľa svoje myšlienky otvorene, niekedy s jemným humorom a sebairóniou, inokedy s vážnosťou, ktorá odráža jeho presvedčenie, že hudba je vždy viac než len zvuková štruktúra. V týchto textoch sa čitateľ stretáva s autorom, ktorý dokáže formulovať zásadné estetické otázky bez akademického pátosu, a zároveň nezakrýva, že jeho cesta bola poznačená hľadaním, omylmi i istým odstupom od oficiálneho kultúrneho života.
Eseje a úvahy, ktoré uzatvárajú knihu, predstavujú jej najreflexívnejšiu a myšlienkovo najkoncentrovanejšiu časť. V nich sa prejavuje Fujakova schopnosť prepájať hudobnú a intermediálne umeleckú skúsenosť s filozofickým a kulturologickým uvažovaním. Texty nesmerujú k uzavretým záverom, ale otvárajú priestor na premýšľanie o hudbe, tvorbe a estetickej skúsenosti v širších kultúrnych súvislostiach. Július Fujak v nich píše o osobnostiach a javoch, ktoré ho formovali – od Johna Cagea až po Boba Ostertaga – a zároveň premýšľa o stave kultúry ako takej. Osobitnú pozornosť si zasluhuje jeho text o spomínanej ambivalentnej periférnosti, v ktorom sa téma centra a okraja stáva metaforou nielen kultúrneho postavenia Slovenska, ale aj vlastného umeleckého životopisu. Je tu cítiť skúsenosť autora, ktorý pozná hodnotu ticha rovnako ako hodnotu slova. Symbolické gesto „4 a pol prázdnych strán“ venovaných Cageovej skladbe 4’33 je výrečnejšie než mnohé teoretické traktáty: ukazuje, že aj poetika absencie môže byť umeleckým vyjadrením (niekedy je mlčanie najpresnejšou formou výpovede). Fujakova reflexia tak ďaleko presahuje slovenský kontext a je plne porovnateľná s medzinárodným akademickým diskurzom, o čom svedčia aj zaradené vyjadrenia na margo jeho tvorby takých osobností, ako prof. Eera Tarastiho, skladateľa a huslistu Jona Rosea, Mikoláša Chadimu, či Vladimíra Mertu, Jána Sudzinu a Adriána Demoča.
Vďaka dôkladnému spracovaniu a vnútornému prepojeniu jednotlivých častí sa publikácia zaraďuje medzi práce, ktoré svojou kvalitou a premyslenosťou výrazne vynikajú medzi bežnými akademickými či umeleckými spracovaniami. Čitateľ v nej nachádza komplexný pohľad na tvorbu, reflexiu a estetické uvažovanie autora, ktorý umožňuje porozumieť širším súvislostiam hudby, kultúry a teoretického myslenia. Takto koncipovaný celok predstavuje dielo s nadčasovou hodnotou, ktoré môže slúžiť ako východisko pre ďalšie odborné diskusie, interpretácie a skúmanie vzťahu medzi umeleckou praxou a kultúrnou reflexiou.
Kniha Iné hudobné diskurzy presahuje rámec tradičnej monografie o jednom umelcovi a odhaľuje, že hudba môže slúžiť ako priestor filozofického premýšľania, že periférne prostredie dokáže formulovať podnetné otázky, a že umelec, ktorý sa odmieta prispôsobiť centrálnej normatívnosti, môže vytvoriť dielo s medzinárodnou pôsobnosťou. V tomto zmysle knižná publikácia nie je len portrétom Júliusa Fujaka, ale aj dokumentom súčasného hudobného myslenia, pričom slovenská hudobná a kulturologicko-estetická reflexia v nej vytvára priestor pre otvorený dialóg s medzinárodným presahom a obohacuje diskusiu o hudbe a kultúre.
Mgr. Ingrid Baniatová, interná doktorandka, FF - Oddelenie kulturológie ÚMKTKE, perex foto : Naďa Fujaková
