Profesor Michal Bauer z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach je úzko spätý s akademickým prostredím našej univerzity - spolupracuje s Katedrou slovanských filológií Filozofickej fakulty UKF. Pri príležitosti jeho 60. narodenín mu vyšla monografia Slova barev: Materialita literární a kulturní historie, ktorá predstavuje syntézu jeho celoživotnej práce.
Osobnosť profesora Bauera na UKF
Profesor Michal Bauer nie je na pôde UKF neznámou osobnosťou. Jeho prepojenie s univerzitou sa začalo v septembri roku 2023. V tom čase sa zúčastnil medzinárodnej literárnovednej konferencie s názvom Literáti v službe propagandy, ktorú organizovala Katedra slovanských filológii FF UKF. Na úspešnú spoluprácu nadviazal už v novembri toho istého roku, keď priniesol študentom sériu troch prednášok, v ktorých rozobral umenie a propagandu v prvej polovici 20. storočia, tvorbu Milana Kunderu a panorámu súčasnej českej literatúry. Akademický dialóg pokračoval presne o rok neskôr. Profesor Bauer hosťoval na Katedre slovanských filológií FF a cez program Erasmus vtiahol študentov do fascinujúcich zákutí literárneho expresionizmu.
Kolektívna monografia Slova barev: Materialita literární a kulturní historie bola zostavená pri príležitosti 60. narodenín profesora Michala Bauera, pôsobiaceho v Ústave bohemistiky Filozofickej fakulty Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, a predstavuje syntézu jeho celoživotnej práce. Samotný názov explicitne odkazuje na umeleckú tvorbu Michala Bauera, konkrétne na jeho básnickú zbierku z roku 2019, ktorú vydal pod názvom Barvy doslova.
Publikácia dokáže čitateľa zaujať už na prvý pohľad esteticky citlivo zvolenou obálkou, ktorú navrhol Ondřej Selner, pričom pod názvom si bystrejšie oko môže všimnúť obrys sovy, ktorá je univerzálnym symbolom múdrosti a inteligencie. Odborné štúdie v jej jadre sa zameriavajú na českú literatúru a umenie v medzinárodnom kontexte s hlavným zameraním na obdobie od 20. storočia po súčasnosť.
Od slova k živej kultúre
Z pestrého výberu štúdií v publikácii vyniká kapitola Ozvěny poezie Sergeje Jesenina v českém literárním prostoru od Dagmar Blümlovej. Autorka sa v štúdii zameriava na triádu tém – Jeseninova pôvodná tvorba, recepcia prekladov a biografické fakty – pričom odhaľuje širší historický kontext československého prostredia a neobyčajne silnú čitateľskú základňu, ktorú si u českých susedov Sergej Jesenin vybudoval prostredníctvom časopiseckých vydaní a českých prekladov. O dôležitosti tohto ruského básnika svedčia aj vysoké náklady kníh, ktoré sa pohybovali v rozmedzí od 2000 do 4000 výtlačkov, no dychtivé publikum napriek tomu nedokázali nasýtiť. Blümlová prináša aj priamy dôkaz o tom, že čitatelia si tieto texty sami odpisovali či šírili ústnym podaním, čo ilustruje aj konkrétnym archívnym nálezom, ktorý sa nachádza v Archíve výtvarného umenia v Prahe. Pri analýze prekladov sa opiera o osobnosť Jana Zábranu ako kľúčového českého prekladateľa Jesenina, ktorého v texte nachádzame často medzi citovanou literatúrou. Pri zdôraznení tvorby ruského básnika autorka nezostáva len v minulom storočí, no prepája ho aj so súčasnou digitálnou érou, kde sa Jeseninove básne stávajú inšpiráciou pre zhudobnenia i interpretácie a sú publikované na platforme YouTube.
Martina Halamová vo svojej štúdii Podpora oxfordské nadace Central and East European Publishing Project v Československu v osmdesátých letech 20. století načrtáva politickú a kultúrnu funkciu nadácie CEEPP. V úvode zároveň prepája inštitucionálnu históriu (vznik, zakladateľov, financovanie) s vtedajším dianím v strednej Európe. Vďaka tomu ilustruje hlavné ciele, medzi ktoré patrila najmä ambícia prekonať nútenú izoláciu intelektuálov pôsobiacich za železnou oponou a distribuovať ich tvorbu do západných krajín. Keďže sa Halamová v prameňoch opiera primárne o publikácie samotných zakladateľov CEEPP, jej štúdia prináša autentický a cenný pohľad na to, ako európska nadácia pomáhali udržiavať slobodné myslenie v časoch neslobody.
Opomenúť nemožno ani „velikánov“ českej literárnej tvorby. Napríklad Michal Přibáň sa zameriava na autora Jiřího Kolářa, pričom už v úvode textu analyticky načrtáva problematiku „stoupoviek“ a ich priame prepojenie s autorom. Přibáň sa neorientuje len na povrchové vymenovávanie Kolářovej tvorby, no štúdiu zasadzuje do literárno-historického diskurzu, čím vysvetľuje autorovo zázemie a okruh intelektuálov, medzi ktorými sa pohyboval. Prínosom štúdie je taktiež integrácia Kolářových osobných zápiskov. Takýto metodologický postup ponúka detailnú interpretáciu. Zároveň autor vďaka nemu nenazerá na skúmanú osobnosť izolovane, ale v širších súvislostiach doby, v ktorej žil a tvoril. V celkovom kontexte zároveň otvára aktuálnu paralelu medzi dobovou cenzúrou a slobodou slova v dnešnom digitálnom priestore.
Básnik hovoriaci farbami
Jozef Vojvodik sa vo svojej kapitole Němota barev přesahující do osamělosti: Básnik-senzorik venuje interpretácii umeleckej tvorby Michala Bauera, konkrétne už spomínanej zbierky Barvy doslova. Prepájanie tém od literatúry až po výtvarné obrazy je typické nielen pre Bauerovu umeleckú tvorbu, ale aj pre jeho vedecký výskum. Vojvodik tak prináša nový pohľad na dielo, ktoré rozširuje o komparáciu s inými štúdiami a odhaľuje vnútornú syntézu v básňach.
Špecifické postavenie v monografii zastáva štúdia zameraná na kultúru s názvom Pár poznámek k roli materiality a fakticity v uvažování o kultuře v éře digitální od Petra A. Bílka. Tento text sa vymyká prísne vedeckému štýlu a pôsobí výrazne subjektívnym dojmom, k čomu prispieva aj autorovo časté využívanie rečníckych otázok. Z čitateľského hľadiska takúto textovú vsuvku nevnímam negatívne. Aj sám autor v závere pripúšťa úvahový charakter svojho textu. Oslovila ma najmä zmienka o študentoch, ktorí odmietajú memorovanie, keďže v dnešnej digitálnej ére si dokážeme všetko rýchlo vyhľadať. Bez základných faktov by študenti ani žiaci nedokázali využívať kritické myslenie, ktoré sa stavia do popredia. Prejsť si celým myšlienkovým procesom a hľadať súvislosti je síce neporovnateľne komplikovanejšie než len pasívne vyhľadať informáciu na internete, no pre rozvoj kognitívnych schopností človeka je to omnoho podnetnejšie.
Komplexný obraz celoživotnej práce
Celkovo monografia pôsobí ako komplexné dielo so širokým záberom. Autorom sa podarilo zostaviť celok, ktorého výsledná zrozumiteľnosť pretrváva aj napriek rozdielnosti skúmaných okruhov. Publikácia by vďaka širokej palete rozoberaných tém mohla byť zaujímavá nielen pre študentov literatúry, ale aj prekladateľstva, editorstva či kultúrnych štúdií a podnietiť ich tak k vlastnej vedeckej činnosti. Za prínosné považujem najmä zmapovanie publikačnej činnosti profesora Michala Bauera, a to v rokoch 1993 – 2025. Tento záver dodáva knihe aj bibliografickú hodnotu, ktorá uzatvára pohľad na autorov celoživotný prínos pre literárnu vedu.
Bc. Ema Kadrliaková, FF - študentka 1. stupňa magisterského štúdia na Katedre slovanských filológií, foto: archív katedry
